Zasúvacia bisexuálka

Zasúvacia bisexuálka sa jedného rána zobudila v šuflíku kuchynskej linky, medzi vidličkami a jedným hrdinským radiátorom, ktorý si ju zľahka pomýlil s bochníkom chleba.

Vraví mu... vyzerám ako bochník chleba? To si ešte nepočul o Zasúvacej bisexuálke?

Zasúvacia bisexuálka? Ja ju poznám, Jožko z pekárne, to je tá, čo sa vie zasunúť do každej diery, ale vždy vyjde z bufetu s tým istým štrúdľom. Teta z bufetu to vie, lebo som jej ten štrúdeľ sama predala tretí raz za deň. Kto mi teraz vráti dvadsiatku, čo mi Jožko dlhuje od Veľkej noci?

Radiátor sa urazil, že ho nazvali bochníkom, a vyhlásil štrajk za nezávislosť od kuchyne. Teta z bufetu medzitým zistila, že dvadsiatka Jožkovi nikdy nepatrila, lebo bola falošná a vyrobil ju pes Ferdinand z reklamného letáku.

Odvtedy radiátor už nie je v šuflíku, kde vlastne ani nikdy nepatril. Je pod oknom a je tam rád. Pes Ferdinant sa pri ňom niekedy zvykne vyhrievať.

Ferdinant má na radiátore vlastnú špirálu a Jožko z pekárne mu za ňu nosí rohlíky, lebo tam sa pes prehrieva najrýchlejšie. Ja som to len videla cez okno bufetu, keď som ťahala štrúdeľ z pultu, a prisahám na svoju kávovú kanvicu, že ten radiátor sa včera sám posunul o meter bližšie k Jožkovmu stánku. Nech mi nikto nehovorí, že to nie je zasúvacia práca.

Ferdinand sa na radiátore zasunul do pohrdlivého hrnčiska, ktoré ho okamžite vyhlásilo za svoju stratenú bochníkovú sestru, a Jožko z pekárne mu z tej radosti hodil do chlopne tri rohlíky a jednu zlostnú bantustanizáciu.

Všetko to videla naša bisexuálka.

Bisexuálka len zdvihla obočie, vytiahla z kabelky tretí štrúdeľ a povedala: No ja neviem, čo vy všetci máte s tým radiátorom, ale ten Jožko mi dlží nielen dvadsiatku, ale aj jeden pekný bozk spod Veľkej noci.

Jožko z pekárne sa v tom momente zasunul pod pult, odkiaľ sa ozval hlas šušková adina, ktorá tvrdila, že bozk je len falošný rohlík s klipsou z Hronskej Malej, a radiátor jej na znak súhlasu zapískal Ferdinandovo meno.

Ale to ešte poriadne nevedel, s čím vlastne súhlasí.

Jožko z pekárne sa zarazil s rohlíkom v ruke, zbledol ako múka a zašepkal: Teta, ja som tú dvadsiatku dávno vrátil... v rohlíku. Bisexuálka sa len uškrnula, vytiahla z kabelky štvrtý štrúdeľ a povedala: Tak to ti zasúvam ja do dlhu, drahý, a radiátor môže ísť rovno na súd.

Radiátor na súde vytiahol z vnútra falošný rohlík s podpisom Ferdinanda, sudkyňa ho prečítala nahlas a okamžite sa zasunula do vlastnej kabelky, odkiaľ vypadla šušková adina v plavkách a začala počítať štrúdle naspäť do pekárne.

Bola to totiž zasúvacia sudkyňa, a zároveň bisexuálka, takže to vlastne bola tiež zasúvacia bisexuálka, ale preferovala označenie pani sudkiňa, ktovie prečo.

Pani sudkyňa si poklepkala kladivkom po čele, zbalila štvrtý štrúdeľ do servítky a s úsmevom vyhlásila: Dvadsiatka aj bozk idú do pokladnice, rohlík ide na pečenie a Ferdinant si odteraz môže vyhrievať tlapky na vlastnom rozsudku. Jožko sa rozplakal od dojatia, lebo mu práve prvýkrát v živote niekto zavolal Ferdinantovým pánom.

Sudkyňa si rozviazala kabát, vytiahla spod neho pekársku lopatku a zasunula ju do kladivka, ktoré sa okamžite zmenilo na rohlíkovú pečať, takže celý súd musel prisahať na štrúdeľ, ktorý si už dávno vzal Ferdinand.

Potom určila rozsudok:

Rozsudok znel: zasúvacia bisexuálka sa odteraz zasúva iba do ľudí, nie do dier, a Jožko musí každý piatok nosiť rohlíky pani sudkyni, ktorá ich však nikdy nedostala, lebo zásielku zasunul radiátor. Keď sa súd rozišiel, kladivko zlyhalo v rukách sudkyne, vyletelo z okna a pristálo presne v Ferdinantovej špirále, takže pes odvtedy štekoce len v rytme štrúdľa.

Keď sa ráno pani sudkyňa zobudila, zistila, že jej kladivko sa medzitým zasunulo do peknušký špalierika pri Ferdinantovej búde a z radiátora sa vyklubal severovýchodný vodohospodár, ktorý jej podal účet za štrúdle aj za bozk spod Veľkej noci.

Radiátor si povedal že bude tiež bisexuál.

Radiátor sa z tej novinky tak zahrial, že sa celý rozbehol k Jožkovmu stánku a zasunul sa rovno do pultu s rohlíkmi, odkiaľ ho vytiahol len Ferdinant zubami. Pani sudkyňa zavolala na pomoc vodára, ale ten sa zasunul do kabelky bisexuálky, a tak sa štrúdeľ odvtedy vracia z bufetu už len v prázdnej krabici od dvadsiatky.

Bisexuálka sa po tej krabici od dvadsiatky rozhodla, že sa zasunie do šuškovej adiny a nechá Jožka vybrať si medzi štrúdľom a dožinkovým znakom na čele, no Ferdinand ju zubami vytiahol späť a radiátor sa mu za to odvďačil tajnianskym popredím.

Ferdinant mu za to dal očuchať scoje pozadie.

Jožko z pekárne si odkašlal, pozrel na Ferdinanta, ktorý mu práve s vážnou tvárou očuchával rohlíky, a rozhodol sa: Dobre, pani sudkyňa, dvadsiatku vám vrátim, ale len ak mi zasúvacia bisexuálka povie, prečo má v kabelke stále toľko štrúdľa a radiátor v sebe jedného pekného bozku.

Jožko z pekárne sa pod pultom rozhodol vysvetliť všetko naraz, no z dolnochotárskeho prasiatka vyšiel polonahý jarmočník s kabelkou plnou štrúdľa a oznámil, že dvadsiatka je nepárny dôsledok jeho včerajšieho budíka z Žabokreku, ktorý ešte stále odpočítava čas do bozku.

Potom prišlo k samotnému bozku...

Bozk sa však nekonal v bufete, ale na autobusovej zástavke pod hodinami, kde sa Jožko s bisexuálkou zasunuli do jedného trolejbusu, ktorý ich odviezol až do Trnavy, kde chceli vrátiť štrúdeľ z polovice dvadsiatky. Radiátor medzitým ostal na stanici a dostal sa do rozhovoru s výpravcom, ktorý mu sľúbil, že ho každé ráno podá Ferdinantovi ako čerstvý rohlík.

Trolejbus v Trnave sa na druhý deň zobudil ako humoristické centrum, kde výpravca vyhlásil bozk za úradne zaregistrovaný a Ferdinand dostal od radiátora vlastný zlatokopecký lístok do pekárne, čo Jožka rozosmiali tak, že z vrecka vypadol posledný štrúdeľ aj s dvadsiatkou.

Ptom prišla Veľká noc.

Veľká noc prišla s mriežkou z vajíčok, ktorú Jožko ukryl do radiátora, a Ferdinant ju hneď vyhrabal spod pultu. Bisexuálka sa len zasmiala, že dvadsiatka je aj tak zasunutá v zajačikovi, ktorý sa v noci vrátil do pekárne, aby si odniesol vlastný rohlík.

Zajačik sa z pekárne vrátil s vajíčkom v labke a hneď ho zasunul do anténového šášia na streche bufetu, odkiaľ sa ozval Ferdinandov štek v rytme datívneho batiku. Výpravca z Trnavy sa zbiehal s drožkou, lebo mu práve došlo, že dvadsiatka je tajne zasunutá v jeho lístku na zlatokopecký rohlík.

A tak sa zo zasúvacej bisexuálky stala bisexuálna zlatokopka.

A zlatokopka si do kabelky schovala posledný štrúdeľ, zhodila hodinky z autobusovej zástavky a s úsmevom kričala na Jožka, že dvadsiatka je skutočne v zajačikovi, lebo aj zajac si chcel kúpiť rohlík. Ferdinant sa za ňou ponáhľal, zubami chytil jej kabelku a vyhodil z nej celý štrúdeľový arzenál priamo do trolejbusu do Trnavy.

Zajačik zo strechy bufetu zoskočil rovno do trolejbusu do Trnavy, kde ho na konečnej čakala údolná gilda v kroji z kysnutého cesta a požadovala vrátiť štrúdeľ, ktorý Ferdinant medzitým vymenil za lombardského rozhodcu v cyklistickej prilbe.

Boli hrôzostrašný, tak im štrúdel vrátil.

Výpravca, ktorý sa medzitým zamiloval do trolejbusovej šoférky Zuzany, s vážnou tvárou povedal, že štrúdeľ aj zajac si musia odsedieť ich hanbu v Trnave, kde mestská polícia nosí len rohlíky. Ferdinant na to zaštekal, vyskočil na Zuzaninu čiapku a od tej chvíle tvrdí, že radiátor je jeho šofér.

Výpravca z Trnavy si pri cievkarni zalepil ústa rohlíkom a zašepkal, že dvadsiatka je v ichtyologickom triediči, kam ju pred Veľkou nocou zasunula forčekingová ľalia, ktorá odvtedy štekoce pásmovou internacionalizáciou.

A to je koniec.

Koniec? Ferdinant to nevidel, lebo práve zubami vyťahoval posledný rohlík z Zuzaninej čiapky, a radiátor sa mu za to odvďačil tým, že sa zasunul späť do trolejbusu do Bratislavy. Jožko len ticho vytiahol z vrecka dvadsiatku, ktorú ani nemal, a položil ju na pult ako pečať.

Jožko z pekárne zdvihol tú falošnú dvadsiatku proti svetlu a zašepkal: Ak je to fez, tak ten konkluzívny, ktorý zasúva všetko naraz. Bisexuálka mu odpovedala z ničivého jamiska pod pultom: Nie, drahý, to je len vzduchový adygejec v expertnom smrtihlave, a ten sa do dier nikdy nezasúva.

THE END